Žiarovky

2.1 História vzniku žiarovky

Žiarovku navrhol v roku 1854 Goebel a o 25 rokov neskôr Edison vyrobil prvú technicky použiteľnú žiarovku s uhlíkovým vláknom. Táto žiarovka bola vákuová. Rozžeravené uhlíkové (zuhoľnatený bambus) vlákno umiestnené vo vákuu svietilo 600 hodín s merným výkonom 2lm/W.

 V roku 1898 Welsbach použil na zhotovenie vlákna osmium. Pokusy s tantalovým vláknom sa začali v roku 1903. V roku 1905 sa začal používať volfrám. Nezvinuté (rovné) vlákno sa vyrába od roku 1906. Langmuir zaviedol v roku 1913 plnenie banky žiaroviek chemicky neaktívnym plynom (spočiatku sa používal dusík, neskôr argón), čím klesla rýchlosť vyparovania volfrámu. Nakoniec výrobou dvojito vinutého volfrámového vlákna (v roku 1934) a plnením banky žiarovky plynom s väčšou molekulovou hmotnosťou (kryptón, v roku 1936) bola ukončená prvá etapa vývoja žiaroviek.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk